Nemali by sme im vytýkať vek, sú skúsenejší a práve preto treba ich radu vypočuť a vážiť si ju. Možno si často hovoríme, že hovoria hlúposti, ale to nie sú hlúposti, ale vlastné skúsenosti. Sú určite viac ako naši priatelia. Môžme sa im so všetkým zdôveriť a rodičia budú len radi a určite si to nechajú len pre seba.
Keď sa vyberieme niekam von, hneď sa mamky pýtajú : "Kam si sa tak vymaľovala?" A ty už hľadíš krivým pohľadom. Maľovanie značí, že sa chceš páčiť iným, najviac chlapcom. Lenže tí chlapci, keď na nich hodíš zvodný pohľad, prijmeš pozvanie do baru a vedia, že po dvoch pohárikoch si s tebou môžu robiť čo sa im zapáči. V minulosti si také niečo dovolil len jeden z mála. Lenže doba sa mení a s ňou aj ľudia. Už nie sú takí, akí boli. A práve toho sa naši rodičia boja.
Sú aj iné prípady, keď sa s rodičmi hádame, no oni nám nedovolia to či ono. Snažme sa ich vypočuť a pochopiť.
"Deti nie sú vždy pokračovaním rodičovských snáh, ale karikatúrou nerealizovaných túžob." Pavol Strauss